Hrady Slovenska : Muráň
Muráň ako jednu z mnohých významných pamiatok Gemera zobrazili vo svojich dielach básnici, spisovatelia i maliari.
Kto pootvorí tajomnú bránu histórie zmiešanú s povesťami, ten si vypočuje príbeh o kapitánovi Muránskeho hradu, ktorý sa náruživo zamiloval do mladej Cigánky a oženil sa s ňou.
Keď kapitán nebol na hrade, Cigánka si zavolala svoju družinu a s ňou sa zabávala. Kapitán to však zistil a manželku hodil do priepasti. Odvtedy sa bralo volá Cigánka a navzdory času i pravdivosti príbehu stojí pevne dodnes.
Podľa najstaršieho písomného údaja kráľovský strážny hrad pri ceste na Horehronie stál už v roku 1271. Štefan V. ho daroval dvornému sudcovi komesovi Mikulášovi Gunicovi. Ťažko prístupný hrad patrí medzi naše najvyššie položené hrady.
V prvej polovici 15. storočia bol renesančne prestavaný. Dlhé obdobie bol v rukách bratríkov, nakoniec sa však v roku 1462 vzdali a hrad sa stal majetkom kráľa. Po roku 1524 sa Muránsky hrad dostal Jurajovi Tornalimu. Jeho smrť znamenala tmavú kapitolu v dejinách hradu. Dedičom sa stal iba štvorročný syn Ján, preto bol za správcu ustanovený Matej Bašo.
Lúpežný rytier
Matej Bašo začal na panstve bašovať. Malého Jána poslal do Poľska,odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Bašo Muráň obsadil a vyhlásil sa za jeho pána. Vysoké náklady na vydržiavanie vojska kryl lúpežnými výpravami. Neštítil sa vykradnúť ani kostol v Rimavskej Sobote či kláštor v Hrabušiciach. Keďže mal peňazí stále málo, začal priamo na Muráni raziť falošné peniaze. Preto kráľ Ferdinand vydal v roku 1548 rozkaz na jeho uväznenie. Trestná výprava s pomocou hradnej posádky Muráň obsadila, ale Baša utiekol. Mal však smolu, lebo v neďalekom Telgárte ho spoznali pastieri. Lúpežného rytiera chytili a odovzdali na hrad. Tam bol vykonaný súdny proces s vynesením rozsudku trestu smrti. Okolie hradu sa stalo razom bezpečné.
Vyše šesťdesiat rokov hrad spravovali kapitáni, v roku 1612 ho kúpil za stotisíc zlatých gróf Tomáš Séči, hlavný gemerský župan. Po ňom hrad zdedil jeho syn, ktorý sa oženil s Máriou Drugethovou. Z ich 9 detí sa stala najslávnejšou najstaršia dcéra Mária. Pre jej krásu ju volali Muránska Venuša. Okrem krásy vynikala vzťahom k poézii, dobre jazdila na koni a vedela aj po slovensky. Ako sedemnásťročná sa vydala, ale jej prvý manžel, hradný kapitán Štefan Bethlen a ich dve deti čoskoro zomreli. Ako dvadsaťdvaročná si vzala Štefana Kuna. Od neho utiekla na hrad Deva, ubránila sa jeho obliehaniu a nakoniec sa výnimočne na svoju dobu dala rozviesť.
Na Muráni Mária žila so sestrou Evou, vydatou za Štefana Ilešházyho, ktorý chcel hrad pre seba. Mária nechcela prísť o dedičstvo, preto ako príbuzná rodiny Bethlenovcov využila ponuku kapitána fiľakovského hradu Františka Vešeléniho a v roku 1644 sa za neho vydala. Predtým ho však úskokom aj s jeho vojakmi pustila na hrad. Vešeléni sa neskôr stal uhorským palatínom a Mária prvou ženou po kráľovnej. Toto obdobie bolo vrcholom slávy Muráňa. Vešeléni dal hrad prepychovo prestavať. Na jeho chválu treba uviesť, že postavil aj nemocnice v Muráni, Jelšave a Pohorelej.
Vešeléni sa v roku 1666 zaplietol do sprisahania proti novému cisárovi Leopoldovi. Sprisahancov neskôr odhalili, Vešeléniho od popravy zachránila len predčasná smrť v roku 1667. Tri roky na to sa začalo dobývanie hradu. Mária sa udatne bránila. Hoci jej zaručili slobodu, nakoniec ju na Muráni uväznili. Neskôr žila pod policajným dozorom. Zomrela v roku 1678 v Koszegu.
Desať rokov boli na hrade vojská Imricha Thököliho a Františka Rákociho, až ho nazad vybojoval cisár. Karol VI. hrad v roku 1720 daroval Štefanovi Kohárymu za služby. Keďže nemal syna, hrad zdedila jeho dcéra. V roku 1816 sa vydala za Ferdinanda Juraja, kniežaťa zo Sasko – Coburg – Gothy, a tak majetok pripadol rodu Coburg–Koháry, ktorý ho vlastnil až do roku 1945. V roku 1760 hrad vyhorel a začal pustnúť. Ešte v roku 1820 býval na hrade posledný obyvateľ. V rokoch meruôsmych, presnejšie vo februári 1849, sa medzi Muráňom a Tisovcom odohrala veľká bitka, pri ktorej boli porazení slovenskí povstalci. Bojovalo sa tu aj počas SNP, keď fašisti zastrelili v dedine dvanásť chlapov.
Ako na hrad?
Od „Krčmy pod hradom“ v obci Muráň sa po červenej alebo modrej turistickej značke dostaneme k chate pod hradom. Na hrad pokračuje chodník po červenej značke vedľa pamätníka z roku 1883. Tu cesta začne mierne stúpať, po chvíli prídete na malú plošinku pod vápencové bralo. Vidno z nej zvyšky hradných múrov, na ktorých bol zavesený výťah – škripec. Pomocou neho dopravovali do hradu všetok materiál. Na hrad vedie viac ako sto schodov. Pomerne strmá cesta trvá asi sto minút. Hore si môžete oddýchnuť na kamennej lavici v gotickej vstupnej veži.
Na hrad sa dá dostať aj po modrej značke od horárne na Veľkej lúke za 45 minút alebo z Prednej hory smerom na Červenú skalu po žltej značke asi za pol hodiny. Ak na toto historické miesto prídete v lete, môžete si na Veľkej lúke obzrieť chov koní, prípadne sa zúčastniť na každoročne organizovanom veľkom rodeu.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.